Stáva sa vám, že vaše dieťa skončí so školskými povinnosťami otrávené, pritom úlohy sú nedokončené,  učivo nenaučené a v podstate viac času strávilo sťažovaním sa ako mu to nejde a nevie si to zapamätať? 

Ak áno, nebojte sa, nie ste jediní. Toto je úplne bežný scenár. Pre deti je tu minimálne ďalších 100 vecí, ktoré by robili radšej ako sa učili alebo robili domáce úlohy. Vy však, v úlohe rodiča, potrebujete túto situáciu zmeniť, pretože "prokrastinujúce" dieťa môže byť (a aj je) extrémne frustrujúce.

Dobrou správou je, že existuje pár tipov, ako situáciu zvrátiť a pomôcť tak svojmu dieťaťu zmeniť sa na oveľa efektívnejšieho študenta.

„Ak si dieťa nepestuje návyky k pravidelnému učeniu, učenie sa môže stať strašidelnou úlohou a deti budú robiť všetko pre to, aby sa jej vyhli, “ vysvetľuje profesorka Sherria Hoskins z Univerzity v Portsmouth, ktorá je spoluautorkou knihy My Hero (môj hrdina) - časťou série detských kníh o napredovaní detskej mysle.

„Ak sa však naučia pravidelne čeliť prekážkam, budú schopné sa učiť efektívnejšie a to potom pretaviť do ostatných životných situácii, “ hovorí Sherria.

Poďme si teda predstaviť 7 tipov profesorky:

 1.Na všetko treba prax

Nikto učený z neba nespadol a teda, ak sa chceme niečo nové naučiť, potrebujeme to skúšať. Deti sú však často znechutené tým, že sa im veci nedaria na prvýkrát, takže úlohou rodičov je podporiť ich v tom, aby to naďalej skúšali.

„Deti musia porozumieť tomu, že každý človek najskôr musí veľa skúšať, až tak sa naučí niečo nové, “ vysvetľuje Sherria, „Ak je niečo ťažké, je to perfektnou príležitosťou na učenie sa, nie známkou toho, že to nie je nič pre nich“.

 2. Naučte ich, že neúspech je prvým krokom k úspechu

Deti sa často boja toho, ak veci nepôjdu podľa ich plánu a tak sa ich radšej vzdajú akoby to mali skúšať znova. Toto môže viesť k situáciám, kedy sa začnú vyhýbať učeniu. Je veľmi dôležité naučiť deti, že neúspech nie je koniec sveta.

„Neúspech je priestor na učenie a rozvoj, pretože potrebujete objavovať nové stratégie“ vysvetľuje Sherria. „Efektívni študenti sa neboja neúspechu, v skutočnosti, sú pyšní na svoje chyby a spôsoby, akými ich prekonávajú“.

Vytvorte dieťaťu prostredie, kde môže otvorene rozprávať o svojich úlohách, ktoré mu veľmi nejdú a takto budete môcť spolu pracovať na ich zlepšení a odstránení problému.

3. Pomôžte im nájsť si svoj štýl učenia 

Nie každému stačí si učivo prečítať a pamätá si ho. Niekto potrebuje veci počuť, iný má fotogenickú pamäť, v krátkosti – každému vyhovuje niečo iné. Vy však môžeme pomôcť identifikovať preferovaný učebný štýl svojho dieťaťa pre rozličné typy úloh (o tom sme písali v článku -  Ako pomôcť deťom učiť sa rýchlejšie – teória učebných štýlov).

„Efektívne učenie je o porozumení, hľadaní a objavovaní stratégií, ktoré pre vás resp. Vaše deti fungujú, “ hovorí Sherria.

4. Podporte ich v prekonávaní sa

Efektívnymi študentami nie sú deti, ktoré si spokojne sedia a vždy im vyjde všetko na 100%, ale tí, ktorý vyjdú zo svojej komfortnej zóny a snažia sa prekonávať a posúvať sa ďalej.

„Necítia sa komfortne, ak sú veci príliš jednoduché a ak by si mali vybrať úlohu, vždy si vyberú tú komplikovanejšiu, “ hovorí Sherria, „Nehanbia sa povedať, že sa im niečo zdá ťažké a hľadajú spôsoby ako to vyriešiť.“

Svoje dieťa môžete povzbudiť napríklad tým, že navrhnete po dokončení domácej úlohy pár úloh na jej preopakovanie, prípadne rozšírenie a následne dieťa pochválite za extra námahu.

5. Vyhnite sa porovnávaniu

Všetci chceme počuť, že nášmu dieťaťu sa darí rovnako dobre (alebo lepšie) ako jeho spolužiakom, ale dôležité je, aby sme sa nedostali do priepasti večného porovnávania s ostatnými.

„Ak sa dieťa porovnáva s tými, ktorý sú horší a tak buduje si sebadôveru, môže byť potom deprimované, ak sa niekomu poradí byť lepším, “ vysvetľuje Sherria, „Namiesto porovnávania svojho dieťaťa so zvyškom triedy sa radšej sústreďte na porovnávanie pokrokov svojho dieťaťa.“

Znamená to asi nasledovné. Namiesto „výborne, z testu z matematiky si mal 9 z 10 bodov. Dostal niekto 10 z 10?“ použiť radšej niečo ako „9 z 10 je výborné skóre, koľko bodov si dostal z posledného testu? A čo spravíme do budúcna, aby sme to ešte zlepšili?“

Byť najlepším neznamená, že sa učíme a naopak, byť najhorším neznamená, že sa neučíme. Treba sa zamerať na osobný rast a progres, oveľa viac ako na to, či sú najlepšími v triede.

6. Naučte ich pýtať si pomoc

Deti – najmä tie veľmi úspešné – sa často zdráhajú dvihnúť ruku v triede a požiadať o pomoc. Hoci to pre nich môže byť dobré, že si veci vyskúšajú sami, je tiež dôležité, aby vedeli, že je v poriadku zistiť, že k niektorým veciam potrebujú pomoc.

„Efektívny študenti sa vždy snažia vyriešiť problém najskôr svojpomocne, ale tiež sa neboja si vypýtať pomoc v prípade, že to potrebujú“ hovorí Sherria.

Naučiť svoje dieťa pýtať si pomoc, je skvelá vec. Ak sa však hanbia alebo boja, skúste si pohovoriť s ich učiteľom, aby k nim prehovoril a povzbudil ich k tomu.

7. Používajte správne slová

Všetci dobre vieme, aké dôležité je dieťa pochváliť. Ak ale chceme učenie zefektívniť, musíme si byť istí, že ich chválime za správne veci. To znamená chváliť ich a dávať pozitívny feedback len za ich napredovanie, snahu a výsledky, namiesto ich schopností.

Použite radšej „Veľmi dobre si vyriešil tento matematický problém“ alebo „páčia sa mi tie prídavné mená, ktoré si pri opise použil“ namiesto „matematika ti ide“ či „si dobrý v písaní slohových prác“

Používanie slov, ktoré oslavujú úsilie, progres, výsledky či vytrvalosť, zameriava vaše dieťa na ich rast a pomôže im naučiť sa vážiť si zručnosti, ktoré im dobre poslúžia nielen v škole, ale aj osobnom živote.

Profesorka Sherria Hoskins z Univerzity v Portsmouth primárne skúma kognitívne prístupy k porozumeniu vzdelávacieho správania (napr. odolnosť, agilitu, rozhodovanie) a dosahuje úspechy u študentov všetkých vekových kategórií. Osobitne sa zaujíma o to, aký vplyv majú vlastné teórie žiakov na ich výsledky vzdelávania. Vedie skupinu výskumných psychológov, ktorí priamo spolupracujú so školami a rodičmi, aby ich podporovali pri zlepšovaní výsledkov detí pomocou praxe založenej na dôkazoch.