Známky, testy, prijímačky, výkon. Škola sa často spája najmä s výsledkami. Čoraz viac odborníkov však upozorňuje na to, že bez pocitu bezpečia, podpory a psychickej pohody sa deti jednoducho nedokážu učiť naplno. Wellbeing v škole preto nie je „trend navyše“, ale základ prostredia, v ktorom môže dieťa rásť, robiť chyby, rozvíjať sa a cítiť sa prijaté.
Nie všetko, čo vyzerá „v pohode“, naozaj v pohode je
„Ako bolo v škole?“
„Dobre.“
Krátky rozhovor, ktorý pozná asi každý rodič. Za jedným slovom sa však často skrýva oveľa viac. Niekedy radosť z kamarátov či úspechu, inokedy stres, tlak, pocit osamelosti alebo strach z chyby. Mnohé deti sa naučili fungovať tak, aby „to nejako zvládli“, no neznamená to, že sa v škole naozaj cítia dobre.
Práve preto sa dnes čoraz viac hovorí o wellbeingu žiakov – teda o tom, ako sa deti v škole cítia. Nie preto, že by sme chceli zo školy spraviť miesto bez povinností či nárokov. Ale preto, že bez psychickej pohody, bezpečia a kvalitných vzťahov sa deti nedokážu efektívne učiť.
A potvrdzujú to aj výskumy.
Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie zažívalo šikanovanie až 13 % žiakov, osamelosť v škole pociťovalo 16 % detí a rôzne formy stresu zažívalo až 65 % dievčat. To už nie sú ojedinelé situácie. To je realita veľkej časti dnešných detí.
Pandémia, sociálne siete, neustále porovnávanie sa, tlak na výkon, ale aj rýchlosť dnešného sveta spôsobili, že psychická pohoda detí sa stala jednou z najdiskutovanejších tém vo vzdelávaní. Kým kedysi sa o emóciách v škole veľa nehovorilo, dnes už vieme, že ich jednoducho nemožno oddeliť od učenia.
Dieťa totiž neprichádza do školy len „podávať výkon“. Prichádza tam ako človek – so svojimi emóciami, obavami, vzťahmi, neistotami aj potrebou niekam patriť.
Wellbeing nie je škola bez pravidiel
Keď sa povie wellbeing, mnohí si predstavia oddych, pohodlie alebo školu bez pravidiel. V skutočnosti však ide o niečo úplne iné.
Wellbeing v školskom prostredí znamená, že sa dieťa cíti bezpečne, prijato a rešpektovane. Že má priestor povedať svoj názor bez strachu z výsmechu. Že sa nebojí opýtať, priznať chybu alebo skúsiť niečo nové.
Publikácia Štátnej školskej inšpekcie opisuje wellbeing ako stav, v ktorom môže človek v podporujúcom prostredí naplno rozvíjať svoj potenciál a žiť spokojný život.
To zároveň neznamená, že škola nemá mať pravidlá alebo očakávania. Práve naopak. Deti potrebujú hranice, stabilitu a jasne nastavené fungovanie. Rozdiel je v tom, akým spôsobom sa tieto pravidlá vytvárajú a komunikujú.
Je veľký rozdiel medzi školou, kde dieťa funguje zo strachu, a školou, kde funguje preto, že sa cíti rešpektované a chápe zmysel pravidiel.
V mnohých moderných školách sa dnes preto čoraz viac pracuje s rešpektujúcou komunikáciou, bezpečnou triednou klímou či budovaním dôvery medzi učiteľom a žiakom. Nie preto, že by sa znižovali nároky, ale preto, že vzťahy výrazne ovplyvňujú schopnosť dieťaťa učiť sa.
A práve škola je miesto, kde deti trávia obrovskú časť svojho života. Niekoľko hodín denne, päť dní v týždni, celé roky. To, ako sa tam cítia, preto zásadne ovplyvňuje nielen ich známky, ale aj sebavedomie, motiváciu či vzťah k učeniu.
Dieťa sa neučí dobre v strese
Dlhé roky sa školstvo sústreďovalo najmä na výkon. Dobré známky, výsledky testov, prijímačky, olympiády. Výkon je, samozrejme, dôležitý. Problém nastáva vo chvíli, keď sa z neho stane jediná hodnota, podľa ktorej meriame úspech dieťaťa.
Mnohí rodičia to poznajú. Dieťa donesie jednotku, ale doma povie, že sa bojalo ísť odpovedať. Alebo síce zvládne písomku, no večer plače od stresu. Navonok všetko funguje, no vo vnútri sa postupne vytvára tlak, ktorý si okolie nemusí vôbec všimnúť.
Veľa detí dnes vyrastá v prostredí, kde majú pocit, že musia neustále niečo dokazovať. Byť dosť dobré, dosť šikovné, dosť úspešné. A keď sa im nedarí, veľmi rýchlo nadobúdajú pocit, že zlyhali oni sami – nie len konkrétna úloha.
Aj dospelí pritom vedia, ako funguje stres. Keď sme unavení, psychicky vyčerpaní alebo pod tlakom, sústredenie ide bokom. Robíme chyby, horšie reagujeme a máme pocit, že nezvládame ani veci, ktoré by sme inokedy zvládli bez problémov.
Presne tak funguje aj detský mozog.
Ak dieťa prežíva strach, neistotu alebo sa necíti prijaté v kolektíve, jeho energia nejde do učenia, ale do zvládania emócií. Preto publikácia hovorí o tom, že wellbeing a učenie sú „spojené nádoby“. Dieťa sa totiž neučí dobre tam, kde sa necíti bezpečne.
Psychológovia zároveň upozorňujú, že dlhodobý stres u detí sa nemusí prejaviť len plačom alebo viditeľnou úzkosťou. Niekedy sa prejaví podráždenosťou, apatiou, nechuťou do školy, bolesťami brucha, problémami so spánkom alebo stratou motivácie. A práve preto je dôležité, aby školy nevnímali psychickú pohodu ako niečo „navyše“, ale ako prirodzenú súčasť vzdelávania.
Chyba by nemala byť dôvodom na hanbu
Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môže škola dieťa naučiť, je zdravý vzťah k chybe.
Mnohé deti sa totiž neučia preto, že ich niečo zaujíma, ale preto, aby sa vyhli zlyhaniu. Boja sa zlej známky, výsmechu, porovnávania alebo pocitu, že nie sú dosť dobré. Postupne sa tak môže stať, že namiesto prirodzenej zvedavosti nastúpi stres a strach.
Práve tu zohráva obrovskú úlohu atmosféra v triede.
Ak dieťa cíti, že chyba je normálna súčasť učenia, oveľa ľahšie skúša nové veci, zapája sa a premýšľa kreatívnejšie. Ak má však pocit, že každé zaváhanie znamená zosmiešnenie alebo sklamanie, začne sa prirodzene uzatvárať.
Aj publikácia upozorňuje na to, že škola by mala byť miestom, kde sa žiaci „nehanbia prejaviť svoje emócie, názory, sú prijímaní bez podmienok a ich tvorivosť je vnímaná ako niečo jedinečné“.
Práve toto často rozhoduje o tom, či dieťa chodí do školy s napätím alebo s pocitom bezpečia.
Veľké veci často vznikajú z maličkostí
Keď sa hovorí o wellbeingu v škole, veľa ľudí si predstaví veľké projekty, moderné priestory alebo drahé programy. Pravda je však taká, že atmosféru školy často vytvárajú úplne obyčajné každodenné situácie.
Spôsob, akým učiteľ reaguje na chybu. To, či sa deti môžu opýtať bez strachu. Či majú pocit, že ich niekto počúva. Či ich niekto povzbudí aj vo chvíli, keď sa im nedarí.
Veľmi dôležitú úlohu zohráva aj pocit spolupatričnosti. Dieťa potrebuje mať pocit, že do triedy patrí. Že nie je „to problémové“, „to tiché“ alebo „to slabšie“. Potrebuje vedieť, že má v kolektíve svoje miesto.
Práve preto sa dnes na mnohých školách objavujú ranné kruhy, komunitné aktivity, práca s emóciami či väčší dôraz na triednické hodiny. Nejde pritom o „stratu času“. Ide o budovanie prostredia, v ktorom sa deti dokážu cítiť bezpečne.
A bezpečie je základ učenia.
Sociálne siete a tlak na dokonalosť
Tému wellbeingu dnes nemožno oddeliť ani od sociálnych sietí a online priestoru. Dnešné deti vyrastajú vo svete neustáleho porovnávania sa. Denne vidia „dokonalé“ životy, výkony, vzhľad či úspechy ostatných.
Aj preto sa čoraz častejšie objavuje úzkosť zo zlyhania alebo pocit, že nikdy nie sú dosť dobré.
Kým kedysi sa dieťa porovnávalo s pár spolužiakmi v triede, dnes sa porovnáva s celým internetom. A to vytvára obrovský psychický tlak.
O to dôležitejšie je, aby škola bola miestom, kde dieťa nemusí hrať žiadnu rolu. Miestom, kde môže byť samo sebou, robiť chyby, pýtať sa a postupne budovať zdravé sebavedomie.
Wellbeing sa netýka len detí
Zaujímavé pritom je, že wellbeing sa netýka len žiakov. Veľmi úzko súvisí aj s tým, ako sa v škole cítia učitelia.
Ak je učiteľ dlhodobo vyčerpaný, pod stresom alebo preťažený, prirodzene sa to prenáša aj do triedy. Samotná publikácia upozorňuje, že spokojnosť zamestnancov školy má priamy vplyv na wellbeing žiakov.
To je téma, o ktorej sa stále hovorí pomerne málo, pritom práve učiteľ často vytvára atmosféru, ktorú si dieťa zo školy odnáša.
Mnohí z nás si po rokoch nepamätajú konkrétne učivo. Nepamätáme si všetky poučky, dátumy ani vzorce. Veľmi dobre si však pamätáme, ako sme sa v škole cítili. Či sme mali pocit, že môžeme byť sami sebou. Či sme sa báli odpovedať. Či nás niekto podporil vo chvíli, keď sa nám nedarilo.
A možno práve toto je najdôležitejšie.
Škola budúcnosti možno nebude tá najprísnejšia
Dnešné deti vyrastajú vo svete, ktorý je rýchly, hlučný a plný tlaku. O to viac potrebujú prostredie, kde môžu cítiť podporu, bezpečie a prijatie.
Wellbeing preto nie je „mäkká téma“ pre moderné školy. Je to jedna zo základných podmienok toho, aby sa deti dokázali rozvíjať – akademicky aj ľudsky.
Možno totiž najlepšia škola budúcnosti nebude tá najprísnejšia ani tá s najväčším množstvom domácich úloh. Možno to bude škola, kde sa deti nebudú báť zdvihnúť ruku, povedať svoj názor alebo priznať, že niečo nevedia.
Škola, kde sa nebudú učiť len vzorce a poučky, ale aj to, ako zvládať stres, komunikovať, budovať vzťahy a veriť si.
Pretože práve tam sa dokážu učiť naplno.
